Legendy o káve

Legiend o káve existuje veľmi veľa a mi vám ich pár porozprávame.

Legenda o Kaldimovi

Jedna z legiend je o pastierovi kôz, ktorý sa volal Kaldim. Legenda sa odohráva okolo roku 800. Pastier Kaldim si nemohol nepovšimnúť ako sa jeho zvieratá vždy po návrate z hôr, kde sa pásli na plodoch z neznámeho zeleného kríka vrátili naspäť vždy neobyčajne svieže. Pastier sa kávové  zrná rozhodol ochutnať a taktiež pocítil sviežosť.  Všetko to povedal opátovy v neďalekom kláštore, ktorý sa ich rozhodol taktiež vyskúšať. Opát bol, ale veľmi opatrný a ich účinky sa prejavili aj na ňom, avšak on bol presvedčený, že to všetko je len podlé dielo diabla a kávové zrná tak vhodil do ohňa. Touto veľkou náhodou sa prvý krát stalo, že sa káva upražila a uvoľnila svoju arómu. Toto všetko stačilo aby opát v kláštore zmenil svoj názor a rozhodol sa vyskúšať kávu aj na mníchoch. To sa mu veľmi osvedčilo a  ďalej s kávou experimentoval až prišiel na myšlienku rozdrviť kávové zrná a zmiešať ich s vodou a tak vznikla káva. Mnísi ju stále ďalej pili a modlitby dokázali recitovať aj dlhé hodiny.

Legenda o šejkovi Omarovi

Legenda pochádza z 12. storočia a rozpráva o šejkovi Omarovi. Šejk Omar pochádzal zo štátu Jemen a bol kňazom a lekárom.  Mal veľmi veľké nezhody so svojim panovníkom, ktorý ho napokon musel vyhnať z mesta Mokka, kde sa Omar narodil. Omarovi nezostávalo nič iné len sa vydať  na juh Arabského poloostrova. Raz, keď Omar putoval celý deň a jeho telo už potrebovalo odpočinok tak sa utáboril a v blízkosti jeho táboriska sa nachádzal zaujímavý ker s bobuľami. Omar si z toho kríka spravil odvar a bol veľmi prekvapený jeho stimulujúcimi účinkami.  Jeho púť nasledovala ďalej a on sa rozhodol, že bude tento nápoj podávať chorým ľudom. Omarovi sa darilo liečiť chorých ľudí a dokonca sa to dozvedel aj panovník, ktorý ho vyhodil z jeho rodnej zeme. Panovník sa mu ospravedlnil a udelil mu milosť a trval na tom aby sa Omar vrátil naspäť domov. Neskôr mu na jeho počesť postavili aj chrám a káva sa ďalej rozširovala po okolí.

Legenda o chudobnom pútnikovi

Legenda sa odohráva v období približne polovice 15-teho storočia. Rozpráva o chudobnom pútnikovi , ktorý cestoval nevedno kam po celej Etiópii. Raz, keď sa zatúlal a zišiel z cesty tak narazil na neznámy krík, z ktorého sa chcel občerstviť a aj si tam odpočinúť. Bola mu zima a tak si chcel spraviť oheň, zobral vetvičky z toho neznámeho kríku, na ktorých boli suché bobule. Vôňa čiastočne spálených bobúľ ho prekvapila. Keď sa pútnik najedol tak tá vôňa mu celý čas behala po rozume a rozhodol sa, že časť tých bobúľ rozdrví a potom ich nasype do horúcej vody, ktorá mu zostala po jedle. Voda sa začala zafarbovať do hneda a začala príjemne voňať.  Pútnik bol veľmi zvedaví na chuť nápoja a tak ho hneď ochutnal. Neskôr pocítil. že ten nápoj mal ohromnú silu a cítil sa omnoho svieži ako pred tým. Tento nápoj stále pil a pomáhal mu k tomu aby denne prešiel dlhšiu cestu.